Kategória: zelenina
Historické územie: Pukanec
Navrhovateľ: Janka Hercegová, Pukanec
Obec Pukanec je známa a preslávená najmä svojimi párancami, ale aj ovocinárstvom a zeleninárstvom a najmä pestovaním „pukanskej sladkej cibule, ktorá sa dá jesť ako jablko.
Pukanec leží v regióne Tekov na úpätí Štiavnických vrchov na hraniciach banskobystrického a nitrianskeho kraja.. Je to bývalé banské a vinohradnícke kráľovské mesto s tradíciami hrnčiarstva. Ležia tu najvyššie a najsevernejšie položené uznané vinohrady na Slovensku (485 m.n.m.). Podnebie Pukanca je teplé, mierne vlhké s miernou zimou..
Pestovanie cibule v Pukanci má svoju bohatú tradíciu a ženy z Pukanca ju chodili predávať do širokého okolia. V minulosti si práve za pestovanie cibule Pukančania vyslúžili prezývku „Cibuliari“. Zmienky o pestovaní cibule pochádzajú už zo začiatku 18. storočia.
„V Pukanci bývalo málo pracovných príležitostí pre mužov, no pre ženy ešte menej. Pracovali s mužmi na poli, vo viniciach alebo v miheli (domáca dieľňa) ako neplatené sily. Nuž mnohé z nich, ak mali súci pozemok, začali záhradníčiť. Pestovali zeleninu nielen pre svoju domácnosť, ale aj na predaj. Chodievali ju predávať na ring. V týždni bývali tri trhy: v utorok, piatok a v nedeľu. Výročných trhov - jarmokov bývalo do roka päť. Zelenina nemala veľký odbyt. Každý, kto mohol, si ju vypestoval sám. Tak sa začala invázia pukanskej zeleniny a najmä vychýrenej cibule do susedných miest: Banskej Štiavnice, Levíc, Novej Bane. Neskoršie Pukančanky hľadávali odbytištia aj na trhoch vo Vrábľoch, Nitre, Zvolene, ba až v Martine“ ( Z.Hrúzová, Pukanské noviny 1999/3).
Špecifické vlastnosti pukanská cibuľa získava zrejme špecifickým zložením pôdy a spôsobom pestovania. Cibuľa má jemnú chuť a vôbec neštípe, je šťavnatá, žltej farby, trochu predĺženého tvaru.
Cibuľa sa vysieva skoro na jar zo semiačka, niekedy zo sadzačky. Sadzačku Pukančanky vypestovali siatím kuklíc - pozostatkov toboliek s menej vyvinutým semenom, ktoré nevypadlo. Semiačka a sadzačky sa polievajú a okopávajú a v štádiu troch listov sa cibuľka presádza a stále často polieva a okopáva. V Pukanci sa vravieva:
"Či prší, či neprší, cibuľa sa polievať musí"
Pestovaniu sa venuje v súčasnosti asi 15 žien z obce. Vypestovaná cibuľa sa predáva zákazníkom, ktorí si ju vopred objednali, ale výnosy z roka na rok klesajú, zrejme meniacimi sa klimatickými podmienkami. Náročný proces umožňuje v dnešnej dobe pestovanie pukanskej cibule iba ako rodinnú tradíciu.
