Kategória: plemená hospodárskych zvierat
Historické územie: Podpoľanie a okolie Zvolena
Navrhovateľ: Slavomír Reľovský, Banská Bystrica
Valašská ovca – pôvodná Valaška patrí do skupiny capových, oviec chovaných na Balkáne. Valašské ovce sa dostali na územie dnešného Slovenska s valašskou kolonizáciou v 13. a 14.storočí. Tieto ovce sa na Slovensku chovali celé generácie v nadmorskej výške 600 –1200 metrov, a to na Liptove, Kysuciach, Orave, Spiši, v oblasti Nízkych Tatier, Veľkej a Malej Fatry a Spišskom Rudohorí.
Na podklade valašských oviec bolo na Slovensku vyšľachtené plemeno zošľachtená valaška, ktoré postupne vytlačilo pôvodnú valašku a stalo sa našim najrozšírenejším plemenom. O pôvodné valašské ovce prejavili záujem aj chovatelia valašských oviec z Nemecka, kde bola vyvezená menšia populácia valašských oviec zo Slovenska. Z týchto zvierat bola postupne rozšírená celá populácia valašských oviec chovaných v Nemecku. Časť potomstva týchto slovenských pôvodných valašiek bola neskôr nakúpená na územie Českej republiky, kde predstavovala východisko pre revitalizáciu pôvodnej valašky v Českej republike.
S revitalizáciou chovu pôvodných valašských oviec ako génovej rezervy sa na Slovensku začalo v r. 1992. V tomto roku vznikol Klub chovateľov valašských oviec so sídlom v Ružomberku (KCHVO). Od tohto roku došlo v chove valašských oviec k viacerým zmenám z hľadiska početnosti stavov, štruktúry stáda, počtu chovateľov. V roku 1993 pôsobilo v chove 141 bahníc a 4 plemenné barany.
Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku (ZCHOK) sa dlhodobo snaží o revitalizáciu pôvodnej valašky ako plemena chovaného u nás po stáročia. Pri selekcii sa zhodli na zásade klásť dôraz na typické exteriérové znaky, sortiment a charakter vlny. V roku 2010 sa v Kokave nad Rimavicou uskutočnilo zasadnutie prípravného výboru pre vznik Klubu chovateľov pôvodnej valašky, ako organizačnej súčasti ZCHOK. Odvtedy je zodpovednosť za rozvoj a udržanie tohto plemena v rukách chovateľov združených v Klube. V súčasnosti sa populácia pôvodnej valašky rozrastá. K 1.1.2013 bolo v Plemennej knihe zapísaných 287 zvierat. O jej chov a vstup do Klubu prejavujú záujem ďalší chovatelia.
Valaška patrí k najpôvodnejším ovciam v Európe, pôvodné hrubovlnové plemeno s trojstrannou úžitkovosťou (mlieko, mäso, vlna), bolo postupne prispôsobené pre salašnícky spôsob chovu. Pre valašky je charakteristický živý temperament, pevná konštitúcia, dobrá otužilosť, skromnosť, dobrá chodivosť v členitom teréne. Výborne odolávajú nepriaznivým poveternostným vplyvom. Valašky sú vhodné pre košarovanie pod otvoreným nebom i v daždivom počasí, čomu zodpovedá charakteristická stavba rúna. špecifická stavba rúna má veľký význam pre termoregulaciu Základná farba rúna je biela, vyskytujú sa aj jedince čierne a strakaté, v minulosti sa Valašky chovali s nejednotným sfarbením, často čierne a pigmentované. Vyznačujú sa dobrou schopnosťou prispôsobiť sa drsnejším podmienkam horských a podhorských oblastí stredného a severného Slovenska. Valaška je malého telesného rámca. Výška na kohútiku 51-55 cm. Živá hmotnosť bahníc 30-35 kg, baranov 40-45. kg. Valaška je dvojstrižné plemeno, strihané na jar a na jeseň, produkcia vlny je 1,2 - 2,5 kg ročne od ovce. Ročná produkcia mlieka je nevyrovnaná a pohybuje sa od 60 do 120 litrov, maximálne 150 litrov. Dnes chovajú v regióne pôvodnú valašku najmä v okolí Poľany - Ponická Lehôtka (Vladimír Magna).
